Zobudil som sa jedného letného a na vyše prázdninového júlového dňa skoro ráno.Rozmýšľal som čo asi tak budem robiť.Bolo tak okolo vôsmej hodiny.Prevaľoval som sa,nič sa mi nechcelo.Bratranci Stano a Braňo ešte spali.Aha ešte som zabudol bol som na prázdninách u starej mamy v malej dedinke na strednom slovensku.Tak a tu by som mohol skončiť.Tak teda nie píšem ďalej.Čo dnes budeme robiť?Len tak ma niečo napadlo o živote a takých veciach.Ako si tak predstavujem vesmír,hviezdy niekto zrazu zaklope na oblok.Vstanem a idem sa pozrieť kto že to asi je.No a je to Jano môj naj kamarát."Ideš von."Pozriem na hodinky bolo asi osem tridsať."Idem poď dnu naraňajkujem sa a môžme ísť."Jano vošiel dnu,stará mama mi pripravila raňajky samo že dala aj Janovi najedli sme sa a dohodli že dnes pôjdeme do lesa nazbierať hríby.Bratrancov som nechal spať,zobral som košík niečo pod zub a už aj vyrážame von."Kedy prídeš"volá stará mama."neviem niekedy na večer".Ideme cestou cez dedinu stretneme ďalšieho Jana.Ideš s nami,idem".Potom,Mira,Petra,Miloša,ďalšieho Mira a zrazu nás bolo sedem.Parádička pomyslel som si.Zase sa vybláznime v lese.Tak že ideme asfaltkou asi tri kilometre do kopca a potom už iba cez les tak z okruhom okolo pätnásť kilákov.Cestou hovoríme o všeličom samo že o babách,opekačkách a ostatných veciach.Teraz mi napadlo ja som bol z nich najstarší.Mal som tak asi štrnásť a kamoši medzi dvanásť-trinásť.Ja som bol chalan z veľko mesta tak že mňa a moje rozprávanie väčšinou doslova a do písmena žrali.Ale ešte viac žrali moje prachy ktorých som mal vždy dostatočné množstvo.Tak že vo väčšine prípadov som v obchode kupoval a platil ja.Aj teraz som samozrejme kúpil to najdôležitejšie cigy.Ale prisahám ja som ich nenaučil fajčit oni naučili mňa a trvalo im to tri dni.Tak teraz odbočíme a ideme do lesa.Asi po hodinke hľadania sme už mali dosť slušný úlovok,dubáky,kozáky a kuriatka.Bolo okolo obeda.Spravime si ohník,opečieme špekáčky pokecáme a pôjdeme ďalej.Urobili sme ohník opekáme si a kecáme o všeličom možnom aj nemožnom.Miro hovorí akú peknú babenku videl na kúpku,smejeme sa.Zapálime si a kecáme ďalej.Povedz nejakú strašidelnú príhodu alebo nejaký horor pokúšajú ma.Tak som im porozprával jednu hororovu poviedku.Báli sa bolo to na nich vidieť.Ale ako chalani nedali sa za hambyť aby plakali.Tak asi po dvoch hodinkách sme uhasili ohník a pokračovali ďalej.Bolo neskutočne pekne,snáď asi dvadsaťpäť stupňov a na oblohe ani mráčka.Hríbov bolo v lese ako maku na poli.Začali sme sa baviť o vesmíre ako vznikol a či sú ešte nejaké inakšie svety atd.Miloš hovorí že sa učili na nábožku že vesmír a svet stvoril Boh.Poznal som bibliu ale preto že naši sú ateisti a ja tiež tak som hovoril že je to výmysel.No nevadí preberali sme to ďalej a každý si povedal svoju teóriu.Blížili sme sa k lúke ktorou sme mali pokračovať ďalej.A tu sa udialo niečo zvláštne a nevysvetliteľné.Z čista jasna sa spustil vietor a obloha sa neskutočne zamračila ale tak že sa úplne zotmelo."Chalani utekajme ide ohromná búrka".Na poli nás nesmie zastihnúť,lebo udrie do nás blesk.Zbadali sme pred nami senník tak utekáme ku nemu.Zablysklo sa a presne blesk udrel do stromu na okraji lesa.To bolo neuveriteľné taký rachot som ešte dovtedy nepočul.Vbehli sme do senníka,tam bolo super nepršalo tam nefúkalo proste pohodička.Vonku zúrila búrka ako v pekle.Zapálili sme si cigu viem boli to Sparty.Preberali sme uplynulé udalosti.Miloš bol najmladší hovorí,že to prišlo preto lebo sme hovorili zle o biblii."Blbosť hovorím,to je teda totálna kravina".V tom okamžiku praskol blesk do senníka.To ste ešte nevideli.To bol taký rachot že to bolo až neskutočné ale to čo nasledovalo bolo ešte neskutočnejšie.Po celom senníku teda po sene putovali tisíce žiariacich guličiek,to nikto z nás v živote nevidel.Jedny boli biele,jedny modré a červené.Všetky sa nám vyhýbali ako magnet keď odpudzuje opačný magnet.Báli sme sa pohnúť.Všetko to mohlo trvať tak minútu.Keď sa stratili bolo cítiť neskutočne božský vzduch asi ozón.Ale nám to bolo jedno vybehli sme zo senníka a utekali k dedine čo bola od nás vzdialená tak asi šesť kilákov.Prestalo pršať a búrka tak ako prišla aj odišla.Vonku bolo ako v saune.Ani sme sa nerozlúčili a každý trielil domov.Mohlo byť tak päť-šesť hodín.Stará mama ma nedočkavo čakala či sa mi niečo nestálo,hovorila že bola strašná búrka a niekde vraj udrelo do senníka.Dodnes neviem čo sa to vtedy v tom senníku udialo jediné si pamätám čo mi hovorili že to bol trest boží že sme zle o ňom hovorili.Už nikdy v živote sme sa nebavili o biblii.Ďakujem že si to niekto prečíta,spomínam s láskou na starých rodičov a na všetkých mojich super kamarátov.Prežili sme toho ešte mnoho ale o tom niekedy inokedy.